Obezita je problém verejného zdravia, ktorý zvyšuje výskyt kardiovaskulárnych porúch. Celkové náklady na lekársku starostlivosť spojené s liečbou obezity presahujú 140 miliárd dolárov ročne.
Vedci skúmajú účinky obezity na celý rad aspektov života: od sociálnych interakcií po mentálne poruchy. Cvičenie znižuje hmotnosť, zlepšuje pocit pohody a pomáha vyrovnať sa s depresiou. Stále však nie je známe, či obezita poškodzuje každého bez výnimky.
Ako cvičenia ovplyvňujú telo?
Americká asociácia srdca odporúča zníženie hmotnosti u pacientov s BMI nad 25 bodov. Strata hmotnosti znižuje riziko vzniku metabolického syndrómu, inzulínovej rezistencie, cukrovky, hypertenzie a ďalších chorôb.
Ukázalo sa, že klinicky významná strata hmotnosti (≥ 5% pôvodnej telesnej hmotnosti) pomáha predchádzať infarktu.
Cvičenie znižuje pocit únavy, cholesterolu a zvyšuje schopnosť krvi rozpúšťať zrazeniny. Počas fyzickej aktivity klesá aj koncentrácia kortizolu, „stresového hormónu“.
Cvičenie pomáha spomaľovať proces starnutia a má pozitívny vplyv na fyziologický, psychologický a sociálny život. Ak sa fyzická aktivita vykonáva počas celého života, pravdepodobnosť rôznych duševných porúch sa zníži.
Ako fyzická aktivita ovplyvňuje mozog pri obezite?
Pravidelné cvičenie stimuluje tvorbu nových nervových buniek a mozgový obeh. V štúdiách sa zistilo, že chôdza a beh zlepšujú intelektuálny potenciál a výkonnosť školákov u detí.
Pri pokusoch s myšami sa pri cvičení rozvíja priestorová pamäť a zvyšuje sa koncentrácia.
Vo vedeckom prehľade z roku 2009 vedci spoľahlivo zistili, že neustále cvičenie znižuje riziko vzniku Alzheimerovej choroby.
U pacientov s depresiou a obezitou sa zlepšuje nálada a znižuje sa aj riziko samovražedného správania.
Obezita nepoškodí každého?
Jedinou skupinou, kde sa nepreukázali priaznivé účinky chudnutia, sú ľudia so zavedenými ochoreniami srdca a ciev.
Posledné štúdie naznačujú, že obézni ľudia so srdcovými chorobami žijú omnoho dlhšie ako chudí ľudia. Francúzski vedci nazvali tento jav „paradoxom obezity“.
Väčšina vedeckých dôkazov má epidemiologický charakter, a preto môže byť dôležitým faktorom inverzná príčinná súvislosť. Na určenie rozsahu, v akom je vzťah pravdivý, je potrebný ďalší výskum.
Súčasná literatúra naznačuje, že dospelí s nadváhou s kardiovaskulárnymi chorobami by sa mali stále cvičiť. Ďalší výskum paradoxu obezity však pomôže pacientom predĺžiť ich život.
Sú fyzické aktivity zďaleka vždy prospešné?
Existuje predsudok, že čím viac fyzických cvičení sa vykonáva, tým väčšie sú zdravotné prínosy. Nepreháňajte to, pretože je nielen zbytočný, ale poškodzuje aj rôzne orgány. Cvičenie je často sprevádzané komplikáciami, najmä ak sú vykonávané nevhodne.
Neodporúča sa športovať 2 až 4 hodiny pred spaním, pretože uvoľňovanie stimulačných hormónov môže narušiť zaspávanie.
Napriek mnohým pozitívnym účinkom cvičenia sa navrhuje, že zvýšená spotreba kyslíka vedie k oxidačnému stresu. Neexistuje dôkaz, že by to malo vplyv na krátkodobý atletický výkon. Ako ukazujú dánske štúdie, vyčerpávajúce cvičenia však zvyšujú riziko srdcových chorôb.
Mierne cvičenie zvyšuje antioxidačnú obranu, ktorá pomáha vyrovnať sa s voľnými radikálmi uvoľnenými počas stresu.
Jesť niektoré vitamíny pomáha predchádzať poškodeniu buniek voľnými radikálmi.
Cvičenie zvyšuje životnosť zdravých ľudí a zabraňuje kardiovaskulárnym chorobám. Účinok na niektoré skupiny pacientov však nie je dobre známy. Vedci musia zistiť, aký pravý je „paradox obezity“ a čo s tým má robiť.
